Takže znova som sa bol pozrieť, ako sa neúmyselne robí veselá hudba. Ako sa také niečo dá? Ja neviem. Opýtajte sa Kristíny. Tej istej, čo dnes predstavila svoju Knihu strácania, v podstate bez knihy samotnej. Potom som videl prvý tichý punkrockový koncert. No a potom prišiel Diego a už podľa mňa úplne zrušil divadelné predstavenie vo vedľajšej sále...

Celá záležitosť sa odohrala v klube Trezor divadla Astorka. Kto by nevedel, tak Trezor sa nachádza na Nedbalovej ulici, hneď na rohu, keď idete od námestia SNP. Niekedy okolo plánovaného začiatku sa Kristína s Ďurom vybrali kúpiť občerstvenie (pivo), vraj "my nie sme divadelné predstavenie, my si môžme začať kedy my chceme". Úplne na začiatku som mal takú menšiu paniku, pretože sála bola malá, bolo v nej približne 8 ľudí a ja. Všetci ôsmi sa poznali, ja som nepoznal nikoho a nikto nepoznal mňa. Potom našťastie prišli ďalší, takže bolo všetko OK.

Kristína Vulgan: Kniha strácania

Knihu sa mi nepodarilo dostať do rúk. Bolo ich iba 7 kusov, takže si musím počkať do pondelka. Potom sa vraj bude dať vybaviť aj podpis. Kniha strácania je taká malá žltá knižočka o vlkovi. Nie Vlkovi z alternative.sk, ani vlkovi, čo sa dá chytiť pri vhodnom počasí. Krstný otec Boris Farkaš nám kúsok z knihy prečítal. Podľa mňa hlavným hrdinom nebude obyčajý vlk, ale vlk s filozofickým pohľadom na svet. Prečítam - uvidím.

Celý Trezor bol oblepený ilustráciami z knihy, ktoré robila Lucia Pelikantová. Zopár plagátov bolo nakoniec aj neprilepených na stole, jeden sa mi ušiel, dokonca aj s Luciiným podpisom. Ešte pred začiatkom som plánoval, že sa mi podarí nejakým spôsobom ukoristiť jeden kus aj pre seba, ale keď som sa dozvedel, že knihu sa na jej oficiálnu prezentáciu nepodarilo dokončiť, tak som pochopil, že Kniha strácanie je naozaj vhodný názov.

Revolver

Po predvedení knihy prišiel na rad Revolver. Ešte pred začiatkom sme sa dozvedeli, že vo vedľajšej sále práve prebieha divadelné predstavenie, takže hudba musí byť tichá. Znie to zvláštne, hlavne pri punkrockovom koncerte. Nakoniec to bolo ale celkom fajn, až na tú rozladenú gitaru, na ktorej hrala Kristína. Podobne ako pri predstavovaní Knihy strácania, aj pri koncerte Revolveru išlo o úplnú improvizáciu. Chalani a baba nemali pripravený žiadny playlist a len tak za jazdy sa rozhodovali, ktorú pesničku zahrajú. Podobne ako minule na koncerte v SubClube, aj teraz hrali všetky pesničky rýchlejšie, než ich majú na stránke. Ako sa minule sťažovala Kristína, ona si píše samé smutné pesničky a chalani jej z toho urobia úplne veselé punkovice. Musím povedať, že mi to celkom vyhovuje. Len tak ďalej!

Diego

Kapelku Diego som už niekde niekedy videl, ale fakt som netušil, akú hudbu hrajú. Poznal som až jednu pesničku. Asi sa na mňa nalepila nejako z rádia alebo odkiaľ, fakt neviem. Najprv ma na začiatku naštvalo, že všetci ľudia, ktorí sedeli pri Revolveri na zemi sa postavili. Tým pádom som ja z mojej vyhriatej stoličky nevidel nič a musel som sa postaviť aj ja. Nakoniec som zistil, že to nebol až taký zlý nápad, aspoň sa dalo dobre fotiť.

Na celom koncerte Diega sa mi páčilo hneď niekoľko vecí. Prvou bolo, že čím ďalej, tým hrali rýchlejšie a hlasnejšie. Druhou vecou bolo, že pod bubeníkom sa v polovici koncertu zlomila stolička. Nahradil ju nejakou stoličkou z "hľadiska", nahádzal si na ňu nejaké obaly z bubnov a činelov a bolo. Treťou pozitívnou vecou bolo, že Diegovci nevymýšľali s prídavkami, ako to je bežné na koncertoch. Na rovinu povedali, kedy prichádza posledná pesnička, potom že ich ľudia musia krikom zasa zavolať na pódium a potom že dajú dva prídavky. Tak sa mi to páči!

PS: Tie najlepšie fotky urobila Maja. Ďakujem!

PS2: Fajn fotečky z koncertov môžte nájsť aj na blogu feefoo. Dik!