Už sa vám stalo, že ste niečo strašne moc chceli a nijako ste sa k tomu nevedeli dostať? Ako malé decko som veľmi chcel kopec vecí a keď som ich dostal, tak som bol úplne sklamaný. Ono to vždy na prvý pohľad vyzerá ako najsamlepšia vec na svete a potom zistíte, že je to úplná blbosť. Tak a takýto nejaký pocit som mal v pondelok 13. novembra po koncerte kapely Leatherface.

Aby bolo jasné, na ten koncert som chcel ísť a som rád, že som tam bol. Hlavný dôvod bol, že tam hral Marcel (kto nepozná Marcela, gitaristu z Davovky, ten nech sa ide hanbiť!) so svojím potulným orchestrom. O koncerte som od Marcela vedel už pár mesiacov dopredu a už vtedy som vedel, že tam pôjdem. Že mi tam ale jeden človek úplne pokazí náladu, to som nečakal. A pritom to bola úplná blbosť.

Koncert začal klasicky o hodinu neskôr. Ľudí tam bolo 5 a pol, takže už aj tak nemalo zmysel čakať dlhšie. Prvý hral Marcelov potulný orchester. Boli to 2 chlapi so španielkami a jeden s... ehm... búchacími perkusiami :-) Marcel hral prvú gitaru, dredatý chalan (neviem meno) hral druhú gitarku a taký ten "rozložitý pán" v strede väčšinou búchal do skrine, na ktorej sedel. Bol dosť veľký problém ich nazvučiť, stále to bolo buť moc ticho, alebo moc prebasované, alebo to chytalo spätnú väzbu. Nakoniec to ale znelo celkom fajn. Nebol to žiadny punk, ale také gitarové veci. Keby to bolo nahraté v štúdiu, tak je to celkom funkčné aj len tak na počúvanie. Neskutočne ma potešilo, že chlapi zahrali aj kompletnú verziu intra z pesničky Nie je čas od Davovky. Mňam!



Druhí prišli Austrálčania Death in the Family. Nič som o nich nevedel, tak som bol zvedavý, čo budú hrať. Myslel som si, že to budú normálni pankáči, ale to mi nevyšlo. Hrali také tie sonicyouthovské veci, neviem, ako sa to volá. Bolo to ale úplne dobré. Vlkovi by sa to páčilo, ak tomu niekto rozumie, čo to znamená :-) Takže spokojnosť aj tu. Už v tomto momente to stálo za tých 120 Sk vstupného.



Potom prišli Leatherface. Ani ich som nepoznal, ale Marcel tvrdil, že je to pecka, tak som bol zvedavý. Inak kto by to náhodou nevedel, celý tento koncert zorganizoval Marcel, podarilo sa mu sem dotiahnuť obidve kapelky a sám si tu dokonca aj zahral. Nevyšlo mu to síce s Pastiermi stromov, ale aj Potulný orchester sa dal.

Čiže Leatherface. Muzika sa mi páčila. Bol to taký punkrock, niečo ako normálny rock, ale rýchly. Zachrípnutý hlas speváka do toho super pasoval. Jediný problém bol, že boli príliš hlasní. Koncerty musia byť hlasné, ale toto bolo o kúsok viac... Ale pohodička. Leatherface sa mi dokonca tak páčili, že som si kúpil ich tričko (opica z Planéty opíc v slnečných okuliaroch) a CD Dog Disco. Keďže som tam pobehoval s foťákom, dal som to Peťovi, nech mi to niekam schová, aby som to nestratil. Potiaľto to bolo všetko úplne fajn.

Po koncerte dal Peťo Marcelovi plagát, nech sa mu naňho chlapi podpíšu, vraj on organizoval koncert, tak by to mohol v pohodičke vybaviť. Marcel teda išiel za pódium za hudobníkmi, nech sa mu podpíšu. Ja som tam šaškoval s foťákom. Chlapi z Deatch in the Family hneď zobrali fixky a podpísali sa, dokonca sa mi aj zachechtali do objektívu. Chlapi z Leatherface sa k ničomu nemali, tak to Marcel nechal tak a odišiel. Ja som za nimi zabehol, konkrétne za spevákom z Leatherface, že či nechcú fotky z koncertu. Zatiaľ som bol vždy za všetkými, ktorých som fotil. Každý mi dal na seba mail, ja som im poslal fotky a všetci boli spokojní. Niektorí si dokonca fotky aj sami vypýtali. Proste pohodička. Tentoraz to ale bolo úplne iné. Skúsim to napísať čo najpresnejšie, ako to bolo (ja - ja, týpek - spevák Leatherface):

Ja: Hi guys, do you want the pictures I took on the concert? Just give me your email or...
Týpek: Fuck off
Ja: Eee...??? No, not now, just give me your e-mail and I will send you...
Týpek: FUCK OFF!!!
Ja: Well... ok, thanks...

Kokoooos, jak ma ten pako nasral! Keby som nedal to tričko a CD Peťovi, tak mu to tam hodím o hlavu, nech si to zožere. Ufff, strašný magor. Chlapi z Death in the Family len kukali, že čo sa deje. Tak som to trochu rozdýchal a zobral som si od Peťa veci. Som si povedal, že si ich just nechám a hotovo. A just som si to tričko na druhý deň dal do roboty. CD som si odvtedy pustil len raz a potom už nie. Nejako sa nepáči...

A to je všetko. Koncert bol fajn, akurát sa mi podarilo niekomu šľapnúť na otlak a ten niekto ma poslal do riti. Ja som sa samozrejme urazil, on bol asi spokojný, ako to so mnou fajn vyriešil. Nuž čo, aj také veci sa stávajú. Na Leatherface už asi nepôjdem, aj keby hrali zadarmo pod mojím domom, zaradil som si ich do zoznamu magorov, s ktorými sa neoplatí nič riešiť.