...a možno ani nie, ako povedala Maja...
Dôvod, prečo všetky články chodia odo mňa so značným oneskorením vždy po funuse je, že fotím na kinofilm a enem trocha mi trvá priniesť na stránky aj nejaké obrázky. Tak sme sa podaktorí vybrali na náš tohtoročný prvý (pre niektorých aj posledný) festival.

Tento rok sme to dokonca vyhrali: podarilo sa ukoristiť trocha väčšie auto, i keď niektorí cestovali vpredu a niektorým sa ušlo miesto iba vzadu (zato so všetkými zásobami z Billy).
Príjemným prekvapením bolo, že stany neboli natlačené na parkovisku pred areálom ako po minulé roky, takže sa aj dalo normálne fungovať a podgurážený človek sa nemusel podkýňať o kolíky zakaždým, čo si šiel po niečo do auta. Tak sme si spravili vysunutý stage priamo z auta a zahájili akciu. Ta sme popili všetko čo auto dalo a veď by sa patrilo aj do areálu zavítať, keď už sme tu.

Akurát šla hrať Slobodná Európa, Whisky bol celý nervózny a nesvoj, že nemôže piť, lebo šoféruje ešte na ďalší festival, čo sa zjavne odrazilo aj na jeho výkone, tak sme teda na jeho počesť kopli nejaké tie pivá a začali sa jašiť. Aj napriek extrémnym teplotám sa zhromažďovalo pod pódiom už dosť ľudí, ale veď to starí priaznivci tejto hudby. Dosť ma zaujalo alternatívne prevedenie sukne a la uterák podchytený punkerským opaskom.
Presburger Klezmer Band síce piekne hrali, ale samé pomalé veci, chýbali mi tie ich rezké piesenky, tá ich blonďatá speváčka, Snežana s harmonikou. A tak nieto divu, že dav sa pomaly rozdavil a šiel sa kúpať alebo venovať iným hrátkam. A podaktorí si spravili Privat festival v káre.
Akcia sa trošku rozprúdila príchodom Ska2Tonics, kedy už aj davy začínali nejaké tanečky dávať.
Riada kuca paca začala až príchodm Maťa Ďurindu a Emila Horvátha ml. alias Chiki- Liki. Pred Láska moja de si zadreli: tak asi pred troma rokmi sme boli veľmi slávna skupina nielen tu, ale aj u nás doma a na základe tejto pesničky teda aj tu. Toto je tretia pesnička, ktorú hráme a to sa mi ešte hanbíme a tak, ale po nej bude už stvrtá a to sa už tak nebudeme a tak. Úvod ku Kristínke: keď sme boli mladší, skladali sme pesničky, aby nás ženy žrali a to nebolo ani tak dávno, tuším pred 3 ma týždňami. A potom sme zistili, že ženy nás žrať nebudú kvôli žiadnej pesničke a tak. A táto pesnička bola úspešná len medzi nama a 3 x nás hrali na diskotéke v Sečovciach.... A túto pesničku venujeme legendárnemu československému hokejistovi Jirkovi Lala. Lálalalalala, lálalalalala...

Potom nasledovali ešte nejaké hefty typu a zase Vám musím milé publikum vysvetliť, že keď dohrá metalová skupina, zase je tu toľko pary, ale keď chcete aby sme hrali ďalej, ta spievate tento krásny refrén s nami, aby sa Vám o ňom snívalo. Po návšteve hypnotizéra sme si spomenuli na túto pesničku, aj na všetko čo sem nepatrí Po poslednej pesničke, keď Chiki - liki odišli z pódia a znova sa nechali vypískať (vpískať?), aby sa vrátili sa pre istotu opýtali znamená to, že keď pískate a tlieskate, tak chcete, aby sme hrali ďalej. Pravda? No len do istoty. Ale teraz zahráme piesenku, ktorú hráme tak pre 250.000 ľudí, ta to si bude musieť vyžadovať isté simulácie. Takže: toto pódium nemá 5 x 10 metrov, ale 29 x 32 metrov. A tieto reproduktory nie sú také, ako je obývačková zostava bežného metalistu, ale majú 75.000 W na jednej strane a 75.000 W na strane druhej. A tieto svetlá majú 2 milióny svetelných blokov na oboch stranách. Pochopiteľne nesmie chýbať para. Takže vy ma teraz vlastne ani nevidíte. A nie je tu 2000 ľudí ale 75.000 heavy metalových ľudí. Takže je tu 72.000 heavy metalových ľudí? Dav začal mierne šalieť. Naozaj ste tu 72.000 heavy metalových ľudí? a Dav začal šaliet trocha viac. Ani už neviem presne čo hrali, ani tak dobré to nebolo, než ako to divadlo, čo okolo toho spravili :-))

A potom prišiel Polemic... A potom prišlo nejaké rakúske ska (ktoré som počúvala len z auta, bo som odpadla), ale dobre hrali :-))))) Pamätám, že hrali Ružového pantera, McFeryho - Don´t worry a iné saxíkové vychytávky.

A potom nás zhruba za 2 hod v noci v aute vykradli, zobrali nám kabelu s dokladmi, mobilom a kľúúúčami od auta. Takže škoda, že už nemám záverečnú fotku, ako nakladajú auto na odťahovku. Našťastie alebo na cudzie nešťastie, v tú noc vykradli viacerých, tak sme neboli sami nešťastní. A tak preto podaktorí skonštatovali, že budeme radšej chodiť na čundre, než na festivaly.